Zabudnutie


Pery sa smejú, no srdce krváca.
Čo bolo, bolo povedané
a slovo ako šíp bolo vystrelené.
Trafilo priamo do srdca.

 Duša večne plná nádeje
zostala prázdna, čakajúc bez strachu, 
bez nádeje či zajtra znovu víde slnko
alebo temnota zahalí tento svet naveky.

Niet inej cesty z temnoty,
bolesti, prázdnoty.
Niet návratu, len zabudnutie.

Photo by Viktor, text by me:

3 komentáre:

  1. Kedysi som nemala rada básne. Nudili ma.
    Ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem ich krásu a to, ako sa pomocou pár slov dá povedať ten príbeh, ktorý som ako malá videla len v celých príbehoch.
    Krásne napísané. Nemám k tomu čo iné povedať - musela som si to prečítať rovno dvakrát za sebou. Na to, aká je báseň krátka, sa ti podarilo zachytiť obdivuhodné množstvo emócií a pocitov :)
    beelievin.blogspot.com
    Pozývam ťa na vianočnú giveaway na mojom blogu ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujuem krásne, takéto slová vždy podporia a pomáhajú, ďakujem :)

      Odstrániť
  2. koľko bolesti v pár veršoch, krásne si to vyjadrila :)



    OdpovedaťOdstrániť